Luella Honeybush

Luella Honeybush

streda, 31. augusta 2011



Posledný augustový post venujem z ďalekej hĺbky dna mojej duše môjmu frajerovi. mužovi. Patrí k tomu ešte táto Marginália č.1:
Napriek všadeprítomnému letu tu je inak: presne tu keď večer sedím ticho v záhrade, alebo sedím nad ňou, na terase a hmla sa valí v mojich očiach. Zdá sa, že je
to práve ona, ktorá predstaví zrkadlo pred moju tvár a povie, že sa mám pozrieť, že sa mám pozrieť úplne. Potom si zapnem zips na kabáte, schúlim sa do deky, nevyčnieva mi ani kúsok prsta a pošlem mu rýchlosťou blesku omamnú myšlienku. Viem že sa díva a cíti. zatial o hĺbkach hovoriť chcem. Vždy som chcela. Keby som to tak nechcela, všade okolo mňa by bolo prázdno. Celkom neuveriteľne množstvo prázdnych miest, ktoré blikajú ako vianočné gýčové žiarovky v meste, mohli by dokonca vydávať aj zvuky ako divá štvaná zver. Vzťah je ťažké opísať. Občas prekvapia svojimi rozmermi, zdanlivo bezhraničnosťou. Zapaľujem si cigaretu, mohla by byť pol noc alebo jedna hodina ráno, tykajú hodiny, v kuchyni svieti červené malé svetielko, z rádia by mohla znieť hudba, bozky ti posielam...

utorok, 30. augusta 2011

Forest.


1,2,3 môj stredobod vesmíru. tu sa cítim neskonale dobre.
4,čerstvá mozaika. na terase.
5,6,7, strieborné listy.
8,babkina terasa.

pondelok, 29. augusta 2011








Z tohto filmu som úplne na vetvy. Rada sa občas dívam na dokonalé veci. Celkom povrchne. Nech si hovorí kto čo chce, dokonalosti je treba občas vidieť. Pretože realita mi neposkytuje to čo môj mozog krvopotne hľadá a po čom baží. Ach. Ja som si z nich nevedela vybrať. Typicky zakliata francúzka dilema, ktorá k ničomu rozumnému nevedie, ale predsa čosi. Presne na také francúzke pičoviny sa rada pozerám. Snílci. Beautiful Person. A 10000000 ďalších hriešnych krásnych filmov. S mašličkami. Dúfam, že si tento film zopakujem niekedy v bratislavskom kine Mladosť a potom sa ešte vrhnem na zmrzlinu. Toľko. Louis Garrel na konci filmu, mi len potvrdil vycibrený filmársky vkus a počin.
xxx

nedeľa, 28. augusta 2011

Ten pocit beztiaže by som si najradšej odložila do vrecka, použila ho na časy kedy okom nepohnem a dopadá na mňa tiaž. Ako keď ďaleko v diaľkach na kopci si rozbalím horalku a pomyslím si, že to je odmena za to,  že som prišla až sem. A na tvári mi ostane pokojný výraz.

Wolves are my heroes

vlčková mikina od Kaa Glo zo shopu Please, Buy Ssomething, nájdete aj cez paulinemma.
*

sobota, 27. augusta 2011

South of the Border, West of the Sun

Leto na každom kroku. Trávime dni pri vode, potom znovu pri vode. Planina nášho života je veľmi pokojná. Až nám to býva podozrivé. Také pekné, priam zhypnotizované teplúčko. Žiadne výkyvy. Hovoríme si, že to takto nebude pokračovať do smrti. Žili štastne až kým nepomreli, v takomto peknom hojdavom rytme. Na horizonte s oblohou sa Zem stráca v rannej hmle a žiadnu ostrú čiaru som nevidela.

streda, 24. augusta 2011











V poslednej dobe a vlastne stále čo si pamatám ma fascinujú a dostávajú do neopísatelných stavov tajov tieto fotky. Keď sa na ne pozerám, neviem presne opísať silu dojímavého celku. Musí vzniknúť nové písmo. Kurzíva a to rovno zlatá. Vtedy by to šlo. A inak sa mám báječne.Premýšlam nad tým, či luďia sú neštastní preto lebo sú zlí alebo či sú ľudia zlí preto lebo sú nešťastní.