Luella Honeybush

Luella Honeybush

pondelok, 27. augusta 2012

interiors.

35mm.
modrá linka, instantná kaša, výhľady, pískajúca voda v konvici, žhavé slnečné lúče rozliate na gauči...x

piatok, 24. augusta 2012

when summer ends and autumn begins.

kožené bundy do zbierky jesenného šatníka,mätové limonády na vyhriatych terasách, rozhorúčené fasády domov, palmy zmutované na kaktusy,kľúče od nových dverí, skúšam sa nadýchať leta do neskorej zimy...

streda, 22. augusta 2012

part1: days of summer...

opojná letná margináliax62 s lylou prázdninujeme v 11poschodovej bytovke v byte so šiestimi oknami, bodkovanými slabunko žltými záclonami, s parapetami, kde nechýbajú ťažké sklenené popolníky a pár sukulentov. bývame u lylinej babky, ktorá nás namotáva samými dobrunkými koláčikmi, kávu si vyyslovene melie sama, v striebornom mlynčeku, takže keď vyjdem z kúpelni, s bledomodrým uterákom na hlave, vôňa ma prinúti sadnúť si na dres, pohupávať len tak nohami a nemyslieť vôbec na nič. na modrej kuchynskej linke občas vidieť tiene našich susedov, ktorí fajčia cigarety na balkóne. chodíme sa kúpať k najbližšej priehrade, hráme badbinton asi 30ročnými raketami, a potom nás bolia ramená. sedíme obklopené vykúkajúcou mätou, ktorá sa snaží dosť čo najbližšie svojimi korienkami k vode, myslím na konigsberg(fotky predchádzajúce), gdansk, na ženu, ktorá sedela na pobreží, na to ako sme zaspávali v metre od únavy resp. sme sa opíjali v parku a fotili si vychudnutých skejťákov. myslím občas na september, čo ma čaká, najradšej by som však usrkávala tej šálky na modrom drese kúsok dlhšie. v poloprázdnom alkoholickom pube lyla odhalila jednu z najkrajších tvárí na svete, ona má totiž to, strašne krásne obočie keď si zapáli cigaretu. možno to bolo aj oblakom dymu, ktorý čmudila na všetky strany, akoby sa jej podarilo obíjsť roky postupného vývinu, usmieva sa akoby mala stále 15. k posteli máme natočený televízor, rádio stojí na drevenom perináku, nočná lampaso silnou matnou žiarivkou, spánok pricháza keď dopozeráme death proof. narovnám ľahkú polyprénovú prikrývku, vchádzam do hmly, prejdem okolo seba, v tráve vidím vyšľapané stopy, yvkročím k nim, ale chôdzu nepočujem. x

štvrtok, 16. augusta 2012

what comes around, goes around.

margináliax52 občas si predstavujem ako sa svet v divočinu obracia, pri pohľade na kataklizmu v oknách a ruinách niektorých budov. v poslednom čase si rada pozriem bizarné sci-fi filmy. ak nezmeníme svoje návyky, pomôže nám katastrofa? nemáme radi katastrofy, radi sa pri autonehode zastavíme, kráčajúc niekam, ale mihnutím oka sa do ničoho nemiešame. british petroleum tiež podobne rieši ropné škvrny na pobreží, keď dala na autách doviesť čistý piesok, aby mastné stopy zakryla. a potom ma napadne myšlienka clinta eastwooda ,,myslíte si, že máte šťastie?" ... x