Luella Honeybush

Luella Honeybush

pondelok 17. septembra 2012

wedding ceremony.

I shot my first wedding over the weekend! Champagne, high heels and 3 cameras. The place was so beautiful and dark, similar like a garden in Trier´s Melancholia, it was like waking from a dream. xx

štvrtok 13. septembra 2012

something changed.

ono sa príliš často nestáva, že by sa 2týždne mohli pretaviť do sna. buď niekto skvačil damoklov meč, a prilepil mi tam osud v duchu žili štastne až kým nepomreli, alebo spleť udalostí sa zvrtla iným smerom. aby som bola konkrétnejšia, priplietli sa mi do cesty zaujímavým spôsobom, situácie, ktoré ma posúvajú ďalej. prišli nečakane, ako keď v elektrárni začne svietiť červené svetielko. alebo ako keď, musíte ten starý svet zahodiť na chvíľku za hlavu a riadiť sa svojou intuíciou. 1.prvá svadba na ktorej budem fotografkou, sa bude konať vonku v záhrade(pripomínajúc film melanchólia!)+kameňom vydlaždené chodníčky, jazero, alebo jazierko, moje ruky sa pravdepodobne budú zo začiatku strašne chvieť, trepotať, v duchu si však poviem aká to náhoda, že práve mňa si vybral tento the most fashionable cuple, aby som im spravila záchytné body nového začínajúceho života, v ktorom keď si otvoria album ostanú moje stopy. 2.navštívila som tak strange places, že môj blog možno nadobudne viac dokumentárnejší charakter(občas a pozastavujem nad tým, že čo to na tých fotkách toľko vidím, prečo im pripisujem toľko zmyslu, keď ide len o nejaké rozbité pozostatky niečoho, alebo spiaci ľudia na lavičkách, alebo rooftop smokers, na ktorých sa pozerám z úplne iného okna, terasy, či ma vidia, či si vôbec všimnú, že niekto z druhej strany ich vníma, aj keď na prvý pohľad sú maličkí, neidentifikovateľní... 3.zásadná vec, ktorú som si uvedomila, neviem si predstaviť návrat do reality, kde ma čaká vyhriate podkrovie, steny, za stenami škola a dni trávené v prednáškových miestnostiach, biele steny, farebné steny a to všetko, do čoho sa mi nechce. čakajú ma ešte 2týždne v oblakoch, ale ja tomu pripisujem zmysel, a to je pre mňa to podstatné. druhá vec, ktorú mám na mysli je že v dobe mechanickej produkcie, keď si všetko prehliadame len rpostredníctvom počítača na svojom monitore, teda namiesto výstavy, chcem viac používať film, vyvolávať si fotky, skúšať sama malé postupy, vnímam to ako krôčik vpred, aj keď je to už dávno prežitá forma fotografovania, človek vytvára,a to formuje jeho postoj k životu vôbec. xx

nedeľa 9. septembra 2012