Z tohto filmu som úplne na vetvy. Rada sa občas dívam na dokonalé veci. Celkom povrchne. Nech si hovorí kto čo chce, dokonalosti je treba občas vidieť. Pretože realita mi neposkytuje to čo môj mozog krvopotne hľadá a po čom baží. Ach. Ja som si z nich nevedela vybrať. Typicky zakliata francúzka dilema, ktorá k ničomu rozumnému nevedie, ale predsa čosi. Presne na také francúzke pičoviny sa rada pozerám. Snílci. Beautiful Person. A 10000000 ďalších hriešnych krásnych filmov. S mašličkami. Dúfam, že si tento film zopakujem niekedy v bratislavskom kine Mladosť a potom sa ešte vrhnem na zmrzlinu. Toľko. Louis Garrel na konci filmu, mi len potvrdil vycibrený filmársky vkus a počin.
xxx