dni sa mi zlievajú dokopy.
pehaviem a lozím po stromoch.
k šťastiu by mi celkom postačovali stredoamerické lesy, východoamerické pláže.
ostávujú mi len nevysvetliteľné záhady, pitie čaju, ľudia a kreslenie.
vysedávanie v parku, pozorovanie vzniku a zániku rozkvitnutých stromov, úmrtie chrobákov, starnutie ulíc a domov, raňajky v posteli a pri posteli.
snívam o niečom vznešenejšom a krajšom ako je tento biotechnologický svet.
x
tak trochu tiež. ale ešte stále celkom dobré, pokial su tam tí ľudia.
OdpovedaťOdstrániť