Luella Honeybush

Luella Honeybush

utorok, 1. mája 2012

how I spent my time.
























Marginália x17.
O šiestej ráno sa prebudila. Spolu s ňou aj dávno ospalé mesto, robili sa prvé kroky, jemná hmla rozpúšťala profil predmetov a vytvárala kúzelnú atmosféru napriek špinavému pocitu z ulice.
Ľudia, ktorí o tomto čase prechádzali mestom, pôsobili akoby boli z hmoty patriacej do sveta duchov.
Mníšky sa úmorne vliekli až k vchodom kostolov. Nocou opojení noční vtáci sa zahalení šálmi a melanchóliou vracali domov.
Slečne ostali len zvyšky bozkov v podobe upírskych stôp po krku, roztrhnutá retiazka, nevyspaté kruhy pod očami a strašný hukot v hlave.
O tomto čase vidieť aj robotníkov kráčajúc k električke, policajtov zívajúcich pod stromom, a nakoniec sa o tomto čase zakrádajú aj mačky po odpadkoch.
Najradšej by ušla nákladnou loďou, v paranoidnom presvedčení, že to je správne, že jej karmu stále narušuje existencia niekoho.
Spomína si, rozpamätáva sa, ako jej Potencionálny pri ich zoznámení tvrdil, že sa o jej srdce dobre postará, bolo to romantické pokiaľ, nevysvitlo, že fialky neporastú.
On si zas myslel, že je maniodepresívna psychopatka, ktorá si 3krát denne drhne zuby, až kým jej ďasná nie sú zaliate krvou, že má dokonalú postavu, vytŕčajúce bedrové kosti bez pudu sebazáchovy.
Ona so silne vyvinutými experimentálnymi sklonmi počúvala svoj vnútorný hlas, ktorý kričal Uteč preč! Utekaj!
Telo zenrvóznené, myseľ nezaostávala, krčná žila pulzovala dosť rýchlo na to aby sa pohla.
Blažené delírium a kroky vpred.

Na fotke som ja(dááááávno, pradáááávno) a s hlavným Antihrdinom/kou tejto poviedky nemám nič spoločné.
Venujem ju slečnám S a M,
Cardi: tapety!!!

1 komentár: